Carretera Austral

29 mája Carretera Austral

Carretera Austral. Pre zasvätených dobre známy pojem, no väčšine ľudí asi nebude hneď jasné, o čom to je vlastne reč. Carretera Austral je cesta, ktorá sa nachádza na severnej časti čílskej Patagónie. Na ceste samotnej nie je nič výnimočné, ba priam by som sa odvážil povedať, že by si rozhodne zaslúžila aspoň decentnú prašnú cestu miesto tankodromu, ak nie rovno asfalt.

Sláva tejto 1240km cesty spočíva v krajine, cez ktorú prechádza – plnú ľadových riek, krásnych zelených hôr a ľadovcov. Znie to mrazivo – na prelome novembra a decembra tu naozaj bolo chladno, avšak krásne. Začína sa krásna cesta, na ktorej sa nám síce niekoľko vecí kazí, ale celkový dojem ostáva skvelý. Sem sa jedného dňa vrátim. (Ivan)

 Začiatky na Carretera Austral. Aké to bude?

Naše prvé kroky nás zaviedli do mesta Futaleufú. Ani presne nevieme, prečo sme z cesty na ktorú sme sa toľko tešili odbočili – asi kvôli guidebookom ktoré miesto priam ospvevovali, hlavne pre rafting, alebo sme potrebovali pauzu po trajekte z ostrovu Chiloé. Na rafting veľmi nie sme, tak sme si aspoň užili trochu turistiky a krásnych výhľadov. 🙂

V turistických informáciách nám odporučili prejsť sa až k nejakému skalnatému útvaru, veľmi špeciálny sa nám ale nezdal. Navyše posledná časť cesty bola ohradená, a tak sme sa rozhodli byť dobrými turistami a nenarušovať súkromný pozemok a ďalej sme nešli. Samotné skaly aj tak neboli tak zaujímavé ako cesta a okolité pohľady.

Po dlhšej chvíľke hľadania miesta na spanie a spanilej jazde okolo jazera sme sa osmelili a proste našli tichšie a schované miesto za dedinou, pri spomínanom jazere. Malo to svoju výhodu – hneď vedľa sa zhodou okolností nachádzalo miestne rodeo a večer tam prišli miestni gauchovia trénovať. Samozrejme sme nezaháľali a keď nám súhlasne kývli že sa môžeme pozerať, tak sme aj urobili. 🙂

Futualefú bolo kľudné miesto, izolované uprostred hôr a taká oáza kľudu.

Ako sme už ale spomínali, má aj svoju druhú stránku – je to obľúbené a vyhľadávané miesto na rafting a kayaking. No nešli by ste sem? Voda nie je photoshop, tie farby sú reálne. 🙂

Nestrácali sme ale čas a vrátili sme sa na Carreteru Austral a pokračovali po hrboľatej ceste ďalej. Dostali sme sa až k národnému parku Queulat, kde sme ostali na noc v oficálnom kempe. Kemp bol príjemný, rovnako ako minule pri jazere a lemovali ho strmé hory, samé stromy a celkovo to bolo ako v miernej džungli. Baby boli pozrieť nepríjemného a neochotného strážcu parku a vrátili sa s informáciami o výlete na Laguna Los Pumos.

Jazero bolo krásne…a napriek absolútne ľadovej vode sa ako dvaja blázni Ivan s Tomášom vrhli večer do vody. Foto z toho ale nie je 🙂

Ďalší deň sme sa teda vydali na spomínaný hike a oznámili sme to spomínanému strážcovi, ktorý len udivene povedal, že je to dlhý a náročnejší trek… ale veď ok. Keby sme vedeli, že nás čaká džungľa akú by som očakával niekde v Brazílii, tak by sme si asi hodne privstali. 🙂

Turistický chodník bol ale neupravený a bola to samá húština a džungľa, niekoľkokrát sme sa museli niekoľko metrov takmer plaziť. Napriek tomu, že si Ivan a Tomáš miestami užívali Indiana Jones chvíľky a tešili sa zo snehu uprostred leta, ostali sme trošku sklamaní – nestihli sme totiž dôjsť až k plánovenému jazeru, lebo sme rátali s potrebným časom ktorý nám povedal strážca parku – ale ten bol úplne nesprávny.

Ako zodpovední turisti sme sa teda otočili, aby sme cez tú húštinu nemuseli ísť nazad potme. Cestou naspäť sa pod Jankou navyše preboril mostík a skončila s jednou nohou do pol stehna v mostíku, obrovskou modrinou a pár dní bez namáhavého chodenia. Nuž, shit happens.

Keď sme sa vrátili, strážca parku s kľudným svedomím oznámil že áno, cestu ešte tento rok nestihli upraviť a je vo veľmi zlom stave. Ale deň dopredu nám to povedať nemohol, aby sme si na trek dali aspoň tri hodiny navyše, však… Janku noha poriadne bolela, tak sme museli skippnut niektore top atrakcie z oblasti ako ladovec Ventisquero Colgante ci par vodopadov. Ak tam pôjdete, dajte nám vedieť aké to tam je. 😉 Celkovo bol ale trek zaujímavý a nebyť strašného stavu, určite sa oplatí vidieť.

Pokračujeme teda ďalej po Carretere Austral cez Coyhaique, Cochrane, Cerro Castillo až do Rio Tranquilo. Tu sme chceli ísť pozrieť krásne jaskyne na jazere, ktoré sú takmer povinnou zástavkou. Vzhľadom na silný a nepredvídateľný vietor ale ani jedna z turistických agentúr nechcela vyplávať. Vraj keď vietor ustane… Keď neustal ani po niekoľkých hodinách, zabalili sme to a išli sme teda ďalej a užívali si stále sa meniace scenérie.

Tip pre budúcich cestovateľov – ak tieto nádherné jaskyne chcete ísť pozrieť, nechajte si radšej rezervu pár dní. 🙂

 Stretli sme aj brata z Texasu 🙂

Na tomto nádhernom mieste, ktoré na Carretere Austral nájdete za každou zákrutou, sme zostali na večer. Napriek tomu, že cesta pokračuje ďalej až do mesta Villa O’Higgins (v samotnom meste toho nie je vela čo robit, ale údajne posledná čast cesty je krásna) – sme sa rozhodli prejsť ďalší deň do Argentíny a vďaka ušetrenému času stihnúť s našimi kamarátmi aj legendárny park Torres del Paine.