Torres del Paine II

25 júla Torres del Paine II

Po predchádzajúcej krásnej túre k Tres Torres sme sa rozhodli pre menej náročné a menej turistické destinácie. Cestou k Laguna Azul (Modré jazero) sme videli stáda lám, presnejšie guanaco. Sú plaché a spolu s vicuñas neboli nikdy domestikované. Za to ich bratia lama krotká (pravdepodobne pochádzajúca z guanaco) a alpaka (pochádzajúca z vikune) sú domestikované a konečne sme ich zblízka videli v Bolívii.

Už sme spomínali, že lamy sú vtipné a neskutočne rozkošné? 😀 Tešte sa na Bolíviu 🙂

Najprv sme sa zastavili pri vodopáde Paine.

Boli by sme sklamani, ak by sme nevideli krasne ciernokrke labute pri Laguna Amarga. Samotna scenéria nás sklamala, pretože sme videli krásne zábery od jedného fotografa.

Laguna Azul, kde sme ostali na noc. Mali sme z nej pekný výhľad na Tres Torres, keď sa na chvíľku rozpustili mraky.

Pri Laguna Azul sme ostali na noc v neoficiálnom kempe. Sprchy a toalety neboli nič moc(už sme si na to ale dávno zvykli) ale na druhej strane, za kemping a pohostenie chcel len dobrovoľný príspevok vo výške ako sami uznáte za vhodné. Janku jemne pripitý majiteľ až tak neočaril… rozhodne však bol milý a priateľský, ponúkol nás pripravenou večerou a zeleninou a ovocím, ktoré im ostalo nazvyš a ktoré by sa im inak pokazilo. Taktiež nám srdečne nalial z jeho Johnnie Walker Black Label, čo dvoch členov posádky nadmieru potešilo… 🙂 Večer prišli strážcovia parkov z okolia na večeru a zábavu. Ujo si z nás robil žarty, že tu v noci bola puma, dúfam…

História Torres del Paine

V národnom parku je zakázané kempovanie mimo označených zón a zakladanie ohňa z pochopiteľných dôvodov. Je povolené používať plynové ohrievače vo vyznačených zónach. Ak tieto zákazy porušíte, budete vyhodení z parku, nakoľko hneď pri príchode dostanete všetky potrebné informácie o bezpečnosti.

Povedzme si niečo o požiaroch v Torres del Paine. V histórii národného parku sa datujú tri najvážnejšie požiare (v období 1980 až 2012 ich bolo vyšše 60 a väčšina zapríčinená človekom). V roku 1985 bol prvý závažný požiar, ktorý spálil okolo 150 km2 východne a južne od jazera Pehoé. Vo februári 2005 nešťastnou náhodou spôsobil požiar český turista, ktorý nechal svoj ohrievač bez dozoru. Požiar trval 10 dní, zničil 155 km2 okolo jazera Cebolla, vodopádu Paine a južne od jazera Azul až po jazero Amarga. Náklady na znovuzalesnenie stoja okolo 800 tisíc čílskych pesos na hektár. Česká vláda zaplatila 1 milión USD na zalesnenie oblasti. Práce skončili v decembri 2010 avšak rok na to bol ďalší vážny požiar, zapríčinený pravdepodobne izraelským turistom. Trval síce kratšie ako predchádzajúci (7 dní, od 29. decembra do 4. januára), ale spálil 176 km2 národného parku a zničil 36 km2 povôdného lesa, opäť okolo jazera Pehoé a západne od jazera Sarmiento. Našťastie sa vyhol Cordillera del Paine vďaka zmene vetra.  Pozostatky z požiarov môžete vidieť na fotkách.

Nasledovný deň sme išli na výhliadku na Cuernos del Paine. Cestou sme si užili krásne výhľady na jazero Nordenskjöld. Zastavili sme pri Pudeto kaviarni, odkiaľ odchádza katamaran do zastávky Paine Grande, z ktorej si môžete pozrieť ľadovec Grey a Valle Francés (dolina). Zároveň odtiaľ odchádzajú aj autobusy do Puerto Natales v dosť obmedzených časoch o 9:00, 12:30 a 18:00 v najväčšej sezóne. Potom vypustia ranný a neskôr aj večerný spoj. Z parkoviska vedie jednoduchý trek k výhliadke na Cuernos del Paine (tá rozpoltená hora, ktorá vyzerá ako rohy ;).

Ďalšia zastávka – Salto Grande (Veľký vodopád). Zas a znovu s neskutočnými výhľadmi na hory za ním.

Opäť sa nám naskytol smutný pohľad na požiarom zničenú oblasť.

Nedalo nám a nechceli sme vynechať menšieho brata, Malý vodopád. Salto Chico (Small Waterfall). Stačí ak zastavíte tesne pri hoteli Explora a popri ňom vedie chodníček. Rozhodne nebol taký zaujímavý ako predchádzajúce dva. Uvidíte sami. Hanba tomu, komu napadlo postaviť tú malú, škaredú budovu hneď vedľa vodopádu (tipujem elektráreň pre spomínaný hotel).

Nasledovnú noc sme strávili v kempe Pehoé, ktorý bol síce drahý (10 000 CLP), ale mal konečne perfektné sprchy, keďže boli v uzatvorenej budove a teda ste neumrzli hneď ako ste vyšli zo sprchy :). Pri každom kempingovom mieste bolo kryté miesto na varenie a posedenie.  Ako čerešničku na torte v kempe dokumentovali lokálne vtáky a mohli sme naživo vidieť samčeka ďatľa (Male Magellanic Woodpecker). Rozlúčime sa s vami s jeho fotkou, tak teda nabudúce. 🙂