Rio de Janeiro

Rio de Janeiro

Rio de Janeiro. Táto rušná, hektická, ale predsa len krásna metropola bola dlho na mojom zozname. V skutočnosti boli naše prvé svadobné fotografie v Čile a návšteva “Ria”+karnevalu jediné dve veci, ktoré sme si naplánovali s konkrétnym dátumom na mysli, všetko ostatné bolo “niekedy tam prídeme”. Lístky sme kúpili v dostatočnom časovom predstihu, rezervovali sme si AirBnB v blízkosti Sambódromu, bezpečne zaparkovali naše auto do stráženého parkoviska vnútri budovy (museli sme demontovať strešný stan a odniesť ho vo výťahu a položiť nazad na auto + to isté pri výjazde, všetko vďaka vchodovým dverám garží 200 cm – veľká sranda) , a vyrazili na prehliadku mesta.

Prvá zastávka: schody.

Samozrejme, nie sú to iba nejaké obyčajné schody – sú jedny z najznámejších na svete. Escadaria Selarón je úžasné umelecké dielo, vytvorené umelcom Jorgem Selarónom. Pôvodom z Čile, tento pokorný umelec sa presťahoval do Ria v 80. rokoch minulého storočia a o niečo neskôr začal renovovať schodisko pred jeho domom. (Mimochodom, žil v zelenom dome na obrázku vyššie. Teraz je to hostel, kde bývala naša kamarátka – v tej istej miestnosti, v ktorej pôvodne býval on. #jealous). Postupne pridával stále viac kusov skla, dlaždíc a iných… vecí na tieto schody, aj napriek tomu, že mu často dochádzali peniaze – potom veľa pracoval, len aby mohol pokračovať. Spočiatku zháňal dlaždice z rôznych kútov Ria, ale ako schodisko získavalo na popularite, ľudia mu začali sami posielať dlaždice z celého sveta. V dnešnej dobe sú schody posiate dlaždicami z viac ako 60 krajín sveta a zatiaľ čo táto štvrť s názvom Lapa bola kedysi chudobnou oblasťou, teraz patrí medzi najnavštevovanejšie a najznámejšie miesta v Rio de Janeiro. Všetko vďaka jemu.

Túlali sme sa teda okolitými uličkami, kde som si dával extrémny pozor na svoj foťák a výbavu. Trvalo mi asi deň, než som sa trochu uvoľnil a odvážil si so sebou zobrať svoj hlavný foťák miesto lacného záložného, ale aj tak som si dával pozor a na pochybnejších miestach som sa vždy postavil k policajtom a fotil som stojac pri nich. Napriek tomu odporúčam byť v Riu a hlavne tu v Lape opatrný – ak nemusíte, foťáky a kamery držte mimo dohľadu – dve dievčatá zo spomínaného hostelu boli o deň na to okradnuté bandou tínedžerov s nožmi len dve ulice odtiaľ, o jedenástej ráno … Ale poďme ďalej v pozitívnejšom duchu. Treba si proste dávať pozor a neukazovať svoje bohatstvo. 🙂

Ráno bolo dosť prázdno, karnevalom opojení ľudia dlho vyspávali, pravdepodobne “spoločensky” unavení z minulého večera. Ale netrvalo dlho a zmenilo sa to na nepoznanie – hlasná hudba, davy a davy ľudí, ale všetci v super nálade. 🙂

Samozrejme, aká by to bola návšteva Ria bez prechádzky po slávnych plážach Copacabana a Ipanema – strávili sme tu teda pol dňa. Mojim favoritom bola Ipanema, bola menej preplnená a podľa môjho názoru krajšia. Ale sem sa ešte vrátime na konci článku na západ slnka. 🙂

 [[Walking around the streets of Rio de Janeiro///Caminando por las calles de rio de janeiro///Prechádzka ulicami Ria]]  Prechádzka ulicami Ria

Ak sa počas karnevalovej sezóny prechádzate po uliciach Ria de Janeira, stretnete sa s veľkými skupinami ľudí, zvyčajne doprevádzanými hlasnou hudbou alebo živou kapelu, priamo na ulici. Masy ľudí, často v rôznych kostýmoch, tancujúc a pomaly sa presúvajúc po meste, lákajú ľudí z okolia (nemožno ich nevidieť a hlavne prepočuť) a postupne sa zväčšujú. Tieto skupiny sa nazývajú bloky (“Blocos“) a sú organizované stretnutia ľudí/kapiel/tanečníkov/hocikoho, ktoré sú podľa mnohých srdcom skutočného karnevalu v Riu. Ľudia sa skutočne dobre zabávali, vonku bolo teplo a nádherné počasie a duch karnevalu bol takmer hmatateľný. 🙂

Konečne teda prišiel aj vytúžený karneval. Karneval trvá zvyčajne týždeň, ale “najlepšie” skupiny (zvyčajne víťazi z predchádzajúcich ročníkov) sú sústredení do jedného dňa, tak sme si samozrejme zohnali lístky práve na ten deň. Každý rok si Samba školy vyberú jednu tému a vytvoria túto obrovskú show, často pozostávajúcu zo stoviek až tisícok tanečníkov, dúfajúc, že sudcovia si vybrali práve tú ich školu ako víťaza 🙂 Nevedeli sme, čo očakávať, takže sme si našli miesto s pekným výhľadom (stáli sme hneď pred zábradlím) a sledovali sme, čo sa bude diať.

Sambadróm je dlhý 700 metrov a zmestí sa sem až 90 000 ľudí. Tvrdiť že tam bolo plno je slábé slovo, keďže tu bola tak jedna pätina našeho hlavného mesta. Pri kupovaní lístkov sa odporúča vyberať miesto blízko poroty, keďže sa jednotlivé školy snažia najviac predvádzať práve pred nimi. Keďže po nich pokračujú v tanci ešte 700 metrov (môže to trvať aj cez hodinu), na konci už môžu byť unavení.

To, čo ma naozaj uchvátilo, je neuveriteľná kreativita a množstvo farieb. Sýte a pestrofarebné “veci” mnohých tvarov na jednom mieste. Preťaženie všetkých zmyslov.

 [[My favourite. I mean, dancing teacups are the best.///Mi favorito. Quiero decir, las tazas de té de baile son las mejores.///Moji favoriti. Tancujúce šálky, to sa len tak nevidí. :)]]  Moji favoriti. Tancujúce šálky, to sa len tak nevidí. 🙂

 Everpresent samba dancers

Karneval je známy hlavne samba tanečníkmi a tanečnicami, ale možno ešte viac vďaka alegorickým vozom. Tieto obrovské vozidlá (pod nimi sa naozaj schovávajú vozidlá) sú postavené a skladované samba školami počas niekoľkých mesiacov na špecializovanom mieste, ktoré je veľké ako je 10 futbalových ihrísk. Kreativite je tu zdanlivo nekonečná – od klasického Krista, cez Poseidona až po obrovskú veľrybu s ľuďmi vnútri a … niečím. Presvedčte sa sami.

Každá zo šiestich škôl trvá zhruba hodinu a pol až dve hodiny, takže sa pripravte na počúvanie Cidade Maravillosa celé hodiny, bolesť nôh ak si nenájdete miesto na sedenie ale napriek tomu kopec zábavy. Prineste si nejaké jedlo a kúpte si vodu. Osobne s názorom niektorých ľudí, že to nie je “skutočný karneval” a ten skutočný je v uliciach Ria, nesúhlasím. Áno, je to komerčné, drahé a medzi samotných tanečníkov sa môžete dostať tak, že si to zaplatíte a oni vám dajú kostým. Aj tak je to ale pastva na oči a rozhodne to stojí to za to. 🙂

Upozornenie: nasledujú výnimočne aj užitočné informácie 🙂 Ak chcete navštíviť Rio a vidieť okrem karnevalu aj samotné mesto a jeho iné atrakcie, mám pre vás tip – príďte aspoň pár dní pred karnevalom alebo ostante niekoľko dní po ňom. Kvôli desiatkam alebo stovkám tisícok (mierne) opitých ľudí, ktorí žúrujú na uliciach, sú takmer všetky kultúrne pamiatky, múzeá a dokonca aj kostoly zatvorené, niektoré dokonca zabarikádujú dvere (videli sme takto zadebnené dvere do kostola v centre) aby sa ochránili pred davmi podgurážených alebo inak veselých turistov. Pretože náš čas v Riu bol obmedzený, šli sme sa pozrieť aspoň na miesta, ktoré boli sprístupnené – ako slávna socha Krista.

 [[You will not see this on the pretty instagram pictures.///No verás esto en las bonitas imágenes de instagram///Toto na instagramových idealizovaných profiloch nenájdete.]]  Toto na instagramových idealizovaných profiloch nenájdete.

Nádherná, ohromná socha na kopci… No dobre, takmer. Miesto naozaj trpí svojou popularitou a je to tu naozaj nepríjemne preplnené, až do toľkej miery, že je ťažké si to miesto užiť. Osobne v týchto situáciach robím skoro vždy to isté – obraciam fotoaparát na opačnú stranu a fotím samotných ľudí – je to zvyčajne zábavnejšie ako samotné miesto. 🙂 Mierne ma ale zarazila jedna vec – zatiaľ čo socha vyzerá skutočne majestátne a môžete ju vidieť z veľkej častí mesta, tu hore vám pripadá akási… malá? Ťažko sa to popisuje, malá samozrejme nie je, ale v duchu proste očakávate, že bude väčšia. Bavil som s viacerými ľuďmi a nie som sám s rovnakým pocitom.

Ľudia. Viac zábavy sledovať ich ako samotné miesto.

Keď som sa dostatočne vyžil pozorovaním ľudí, ktorí predstierali, že sú lietadlami / sochami krista, urobili sme pár fotiek s krásnymi pohľadmi na Rio a išli sme nazad dole.

Po preplnenej soche krista bolo naozaj príjemné zísť z kopca Cordovado a trochu sa ochladiť v krásnej botanickej záhrade, zapísanej aj v UNESCO. Prechádzka palmovou alejou, relax v záhradách, užívanie si ticha a viac než 6000 druhov tropických a subtropických rastlín a stromov. Nádhera.

Neďaleko odtiaľ (v skutočnosti ešte bližšie k stále viditeľnej soche Krista), je park “Parque Lage”, s touto instagram-pozitívnou budovou v jeho strede. Je to tu naozaj prekrásne a oplatí sa urobiť si zachádzku.

Nuž a na západ slnka, niet lepšieho miesta ako niektorej z pláží v Riu. Atmosféra je tu skvelá, vyzerajú skutočne úžasne, voda je príjemne teplá a proste sa na nich cítite akosi štastne. Tu na slávnej pláži Ipanema sa zhromaždia každý večer pred západom slnka masy ľudí a spoločne na skalách sledujú ako slnko pomaly mizne za obzor. Bol to jeden z najkrajších okamihov tejto cesty a napriek tomu, že sme precestovali mnohé miesta s určitosťou viem povedať, že sa sem jedného dňa vrátime. Pravdepodobne na oslavu nového roka. 🙂

Muito obrigado, Rio de Janeiro.

No Comments

Post A Comment