Argentina – East Coast I

Argentina – East Coast I

Väčšinu atrakcií a ciest s krásnymi výhľadmi sme si užili v Argentíne smerom dolu po západnej časti, takže cesta hore smerom k Buenos Aires viedla menej zaujímavou, ale prázdnou a rýchlou cestou. Na ceste dlhej 3000 km sme však dokázali navštíviť pár zaujímavých miest.

Prvú zastávku sme si urobili na pobreží v San Julián, pláž bola plná rôznych mušličiek a sem tam sme si neboli istí, či neublížia našim pneumatikám. Pri obedovej pauze na pumpe, sme si všimli, že nám podozrivo klesla pneumatika a nejak sa tvári vyfučano. Tak sme rýchlo doplnili vzduch a išli do prvého servisu. Tam po 40 minútach neúspešného hľadania nakoniec vyhlásili, že buď diera nebola alebo sa opravila sama. My sme si zároveň uvedomili, že nám pred odchodom z Ushuaie pri výmene oleja dopúšťali vzduch do pneumatík a možno niečo… pototo.

Monumento Nacional Bosques Petrificados

Naša prvá zaujímavá zastávka bola v Bosques Petrificados (Skamenelé lesy), ktoré nás uchvátili viac, ako sme očakávali. Iba na znázornenie, aká obrovská je Argentína – táto prvá zastávka bola 1100km od Ushuaie… V prvom rade, sme si neboli istí, čo máme očákavať a vykúkali sme už od odbočky z hlavnej cesty. Pri prvom pohľade nás prekvapili kopce, ktoré sme videli zdiaľky a vyzerali ako keby boli všetky uťaté v rovnej línii. Trošku sme sa predchádzajúci deň zdržali a nestihli sme do parku prísť počas otváracích hodín, tak sme noc strávili ešte pred parkom s pekným západom slnka a krásnou nočnou oblohou.

Ráno sme sa vydali na prechádzku, ale najprv sme sa rozhodli trošku povzdelávať u strážca parku, nech vieme, na čo sa vlastne máme pozerať a čo máme hľadať (nakoniec to bolo vcelku jasné :D). Skamenelé lesy vznikli pred 150 miliónmi rokmi v jurskom období, keď pre túto oblasť bola príznačná vlhká klíma s gigantickými stromami (“araucarias” or “pehuenes”) (až do 100 metrov vysoké a 1000 rokov staré). Pre toto obdobie bola príznačná silná vulkanická činnosť a silné vetry, ktoré polámali a zničili gigantické stromy, ktoré boli neskôr pokryté popolom z neďalkej sopky. Postupom času sa začal pomalý a zdĺhavý proces skamenenia (fosilizácie), keď dažďová voda prechádzala cez popol a obohatená o minerály prenikla do vnútra stromov a vyplnila prázdne miestečka v pochovaných stromoch a skryštalizovala. Tento proces sa nazýva “Silicification or petrification”. Ako čas plynul, erózie odokryli stromy, ktoré sme mohli navštíviť a hlbšie sa nachádzajú ešte staršie. Klíma sa rapídne zmenila a dnes je tam sucho a počas dňa veľmi horúco, preto sme boli radi, že sme sa na prechádzku vybrali ešte doobeda. V maličkom múzeu nájdete okrem popisu procesu aj pár exemplárov, ktoré si môžete “ošahať” a overiť si, že to drevo, na ktoré sa pozeráte, je naozaj kameň. Zbieranie a vôbec dotýkanie sa skamenelín je prísne zakázané, avšak strážca parku povedal, že aj napriek zákazu, si ľudia domov odnášajú nelegálne suveníry. Bohužiaľ, nie všetci ľudia dokážu pochopiť, že ak chceme niečo zanechať aj pre budúce generácie, nemôžeme byť sebeckí a odnášať si skameneliny z parku. Našťastie je národný park veľký a plný obrovských kusov, ktoré len tak niekto neodnesie :). Čerešnička na torte: vstup do tohto úžasného parku bol zadarmo, akurát je trošku mimo všetkého naokolo.

Cabo de dos Bahías

Nový Rok sme sa rozhodli stráviť s tučniakmi, ktorých som túžila vidieť naživo. Náš kamarát José z Ushuaie nám odporučil navštíviť rezervu Cabo de Dos Bahías pri meste Camarones. Nachádza sa tu kolónia takmer 20 000 tučniakov magellanských, ktorí tu žijú od septembra do mája. Kúsok severnejšie sa nachádza ďalšia rezerva s tučniakmi Punta Tombo, ktorá je však turistickejšia a vstup už nie je zdarma.

Jediné miesto so sprchou a ja som vážne chcela na Nový rok nesmrdieť a vidieť tučniaky a toto bola jediná možnosť… Túto pánsku sprchu myslím Ivan radšej nepoužil…

Spomínala som, že som chcela vidieť tučniaky, však? Okrem tučniakov magallenských sa tu dajú zahliadnuť ñandú (vták podobný pštrosovi alebo emu) a guanaco (druh divoko žijúcej lamy)

Myslim, že nemusím dodávať, že som tučniakov videla dostatočne veľa a odchádzala som veľmi spokojná 🙂

2 komentáre
  • Janka Jedličková
    Posted at 15:33h, 09 januára Odpovedať

    Janulka, úchvatné a úžasné a ohromujúce 🙂 obdivujem Vašu odvahu , jemnulinko závidím ale úprimne prajem to šťastie byť tam, vidieť a skusovať neznámo nášho bytia. Veľa šťastia!

  • PIA LOYOLA
    Posted at 13:27h, 27 februára Odpovedať

    Me encantaron los pinguinos. Preciosas fotos.

Post A Comment