03 júla Glacier Perito Moreno
Z El Chaltén a hory Mount Fitz Roy, ktorá nám ukázala asi najúžasnejšie výhľady aké sme doposiaľ videli, sme sa rýchlo presunuli do našej ďalšej destinácie: El Calafate. Mesto samotné ako také nie je veľmi zaujímavé, slúži hlavne ako vstupná brána na neďalekú atrakciu, ktorá je takmer povinnou zastávkou na ceste Patagóniou: ľadovec Perito Moreno.
V meste sme ostali na noc v hosteli, kde si Tomáš kúpil letenku do Ushuaie (aspoň si to myslel, ale o tom neskôr) a lístok na autobus z Torres del Paine naspäť sem do El Calafate.
Sme práve v južnej časti národného parku Los Glacieres, kde sa nachádza spomínaný Perito Moreno – jeho najznámejší ľadovec. Je neuveriteľne veľký – 35km dlhý, 5 kilometrov široký a 74m vysoký(+ ďalších asi 170m pod vodou)! Viete si to predstaviť? Mne to vopred veľmi nešlo 🙂 Pre lepšiu predstavu, aké neskutočné množstvo ľadu to je, spomeniem iba jeden fakt: je to tretia najväčšia zásoba pitnej vody na svete. Wow.
Preslávený je ale okrem iného aj vďaka svojim dynamickým zmenám – cyklický pohyb celého ľadovca dopredu a dozadu (2 metre za deň), ktorý spôsobuje odpadávanie obrovských kusov ľadu z jeho prednej steny. Ak máte štastie, stane sa to aj počas vašej návštevy 🙂
Samotný národný park nie je zrovna najlacnejší, ale je kvalitne postavený a udržiavaný. Môžete si užiť prechádzky po rôznych platformách a výhľady z množstva terás… a napäto čakať, či vám bude priať štastie a uvidíte spomínané padajúce kusy ľadu.
No… kusy. Tie “kusy” vážia až do niekoľko ton a praskanie ľadu znie ako hrmenie pri búrke! Povačšine to ale budete iba počuť, lebo ľadovec praská aj vo svojom vnútri. 🙂 Napriek tomu je ale zážitok len tak stáť a v nemom úžase sledovať ľadovec. Jeho majestátnosť, rôzne tvary, to ako je umiestnený medzi horami. A tie farby… od bielej, cez svetlo modrú až po neuveriteľne krásnu tmavú modrú na miestach, kde je veľký tlak a nedostatok kyslíku (pre geekov, Tomáš to presne pomenoval Lich King blue 🙂 )
Dobre, záleží aj z ktorej strany sa na neho pozeráte. Z jednej strany je trochu “špinavý” od zeme a prachu, pravdepodobne vďaka silnému vetru.
Už keď sme boli takmer na odchode, sklamaní, že sme nevideli padať žiadny ľad – sme to začuli. Neuveriteľný hluk ako keď zahrmí. Rýchlo sme sa otočili a konečne to zbadali – obrovské kusy ľadu na druhej strane ľadovca ako padajú do vody. 🙂 V jazere je tiež možné pozorovať ľadové kryhy plávajúce popri jeho stene.
Je fascinujúce sledovať tento ľadovec, premýšľať ako vlastne vznikol, prečo tam ešte stále je(vedci nevedia presne prečo, ale dokonca sa zväčšuje) a ako dlho tam ešte ostane.
Inak, ak sme vás inšpirovali alebo sa chystáte sem prísť, je možnosť ísť aj na menšiu túru priamo na samotný ľadovec. Sezóna je od augusta do polky júna a cena približne 120 dolárov za osobu a cca 1.5 hodinovú túru. Aj keď to znelo veľmi lákavo, predsa len cestujeme dlhodobo, tak sme sa rozhodli to vynechať (a šetriť na galapágy 🙂 ). Ak by ste to ale vyskúšali, dajte nám vedieť aké to bolo 🙂
To by bolo všetko, uvidíme sa o týždeň v Torres del Paine, čerešničke na torte v Patagónii. 🙂
No Comments