Torres del Paine

11 júla Torres del Paine

Sarmiento de Gamboa

Do Národného Parku Torres del Paine sme sa tešili už od začiatku. Je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších v Južnej Amerike a bol nám veľmi dobre známy ešte pred plánovaním cesty. V tejto časti sa od nás odpájali naši priatelia a preto sme tomu prispôsobili našu trasu, aby sme si ho stihli pozrieť s nimi, takže ju rozhodne neberte ako ideálnu 🙂

Základné trasy, medzi ktorými si vyberá cca 90% ľudí sa volajú W Trek (60km) a O Trek (120km), nazvané podľa tvaru jednotlivých trás. Pôvodne sme zvažovali populárnejší W trek, ale nakoľko som mala stále problémy s nohou a nebola som si sebou istá, rozhodli sme sa pre časť W treku a menej navštevované oblasti. Na internete nájdete neskutočne veľa informácii o jednotlivých trasách, takže vás tým nudiť nebudeme. 🙂

Iba malé poznámky, ak sem pôjdete: nezabudnite si nabaliť varič so správnym plynom a nakúpiť jedlo, ktoré je rýchle na prípravu, nič neváži(15-25kg batoh a 60km turistiky dá zabrať) a hlavne ho budete aj chcieť jesť (ostalo nám veľa polievok). Najlepšie nakúpite v Puerto Natales. My sme do neho išli až z parku, takže sme nakupovali ešte na argentínskej strane, kde moc dobrý výber ani ceny nemali. Pri návšteve parku vlastným autom musíte ešte zohľadniť, že v parku sa nedá kúpiť žiadny benzín a najbližšia pumpa je v Puerto Natales. Odporúča sa nechať aspoň ¼ nádrže, aby ste prišli do mesta bez problémov.

Do národného parku sme prišli smerom zo Cerro Castillo a vošli sme cez vstup pri Lago Sarmiento. Vstup do parku môžete platiť v dolároch aj eurách (28 USD / 18 000 clp), ale najlepšie je samozrejme platiť v čílskych pesách. Vyzbrojili nás mapami, kartičkami s najneskoršími možnými časmi odchodu do jednotlivých staňovíšť a upozorneniami, čo robiť ak stretnete pumu – vyberte foťák, rýchlo urobte pár záberov a utekajte… :)(ok, nebežte, pozerajte sa jej do očí, tvárte sa, že ste väčší a robte hluk a pomaly ustupujte. Ak sa náhodou kŕmi, ale je s mladými, máte seriózny problém).

V parku je možné používať len plynové variče, je zakázané zakladať oheň, historicky sa však aj tak niektorým turistom podarilo spôsobiť strašné požiare s obrovskými škodami.

Už sme si zvykli, že veľa pozemkov pri cestách, aj uprostred ničoho, bolo súkromných. Inak tomu nie je ani v Torres del Paine – pri pohľade na mapu vás určite zaujme, že istá časť je na území súkromného pozemku, takže treba ostať na vyznačených trasách. 🙂

Naše prvé kroky viedli k najznámejšiemu výhľadu na Torres del Paine (2 850 m).

Po chvíľke hľadania sme našli kemp pri Las Torres, cesta autom je k nemu trošku schovaná. Zastavili sme na parkovisku, kde sme si roztiahli aj náš strešný stan. Za kemp sa platí 7 500 clp (1 000 clp = 1,33 eur, rátajte si ďalej sami 🙂 na osobu. Sú tam sprchy aj toalety, vonku nájdete aj miestečka na posedenie. Ak si potrebujete nabiť baterky, treba požiadať na recepcii, ktorá je blízko kúpeľní. Po úspešnom zakempení sme sa vydali k Las Torres. Trek začína pri hoteli, ktorý uvídite z diaľky. Celkovo od hotela je to 9 km, ktoré nám trvali 4-5 hodín až k výhľadu na Torres. Cestou je ďalší platený kemp pri Chileno shelter, kde sa dá kúpiť aj nejaké občerstvenie. Ešte vyššie, tesne pred výhľadom na Torres je Torres ranger station s možnosťou kempovania zadarmo. Prvý trek bol veľmi príjemný, stredne náročný a rozhodne stál za to.

Počasie je ťažko predvídateľné a môže sa vám ľahko stať, že niektoré výhľady budete mať schované v oblakoch, prípadne vás prekvapí dážď alebo dokonca sneh. Napriek tomu, že sme sa svedomite pripravili (nepremokavé rukavice, veľa vrstiev oblečenia) sme mali nakoniec šťastie a mali sme skoro stále krásne počasie a videli aj niekoľko kondorov, viď foto vyššie. Ak sa sem ale chystáte, treba sa pripraviť a nechať si extra deň-dva v prípade, že počasie vám priať nebude.

Na dnes to je všetko, rozhodli sme sa článok o Torres del Paine rozdeliť na viac častí – zaslúži si to. Uvidíme sa nabudúce 🙂