11 aug Torres del Paine III
V tento deň nás opúšťal náš kamarát Tomáš, ktorého Ivan odviezol do Puerto Natales, aby stihol autobus do El Calafate, ktorý nikdy neprišiel…
Tomáš mal veľa nešťastia na jeho ceste do Ushuaje. Začalo to najprv autobusom v Puerto Natales, ktorý neprišiel. Keď si kupoval lístok v El Calafate na autobusovej stanici, podozrivo na rozdiel od spoločnosti, ktorou išla moja sestra, mu tvrdil “príjemný” pán, že má nastúpiť na inej adrese, ako je autobusová stanica. Ale tak pomysleli sme si, že možno naozaj odchádza z iného miesta. Tomáš teda čakal pri agentúre spoločnosti. Keď neskôr prišla slečna, ktorá tam pracovala, bola veľmi prekvapená, že ho tam vidí a nejakým spôsobom si vykomunikovali (Tomáš nehovorí španielsky a slečna zase anglicky), že nielenže autobus neodchádza odtiaľ, ale ona ho ani v zozname nemá. Podarilo sa jej nájsť autobus inej spoločnosti, ktorý v ten deň odchádzal a mal ešte voľné miesto. Rýchlo sa presunul k autobusovej stanici a ledva ledva stihol autobus.
V El Calafate si chcel urobiť check-in na let do Ushuaji, kde však zistil, že to nie je možné, lebo cena, za ktorú si kúpil letenku, je len pre argentínčanov, čo sa samozrejme nikde na ich stránke, ani potvrdení o zaplatení ani nikde inde neuvádzalo. Takže si musel nanovo kúpiť letenku za o dosť vyššiu cenu. Na ráno mal dohodnutý odvoz na letisko, avšak microbus mu meškal a opäť len ledva ledva stihol let. Vyčerpaný si svoj deň na konci sveta užil možno menej ako plánoval, ale šťastne odtiaľ odletel domov a nestrávil Vianoce na konci sveta 🙂
Ivan medzičasom v Puerto Natales natankoval, doplnil zásoby chutného jedla a ponáhľal sa za nami. My sme vyrazili ráno na katamaran a presunuli sa do kempu Italiano. Po vylodeni je kúsok za hotelom s kempom stanoviskom strážcov parku, kde je potrebné sa zaregistrovať, aby ste mali miesto v kempe Italiano. Urobte tak čo najskôr, lebo môže byť plný. Keď išiel Ivan večer za nami, tak mu už strážnik hovoril, že je plno. Keď sme išli ku kempu zľahka pršalo, hlavne posledné dni, takže cesta bola blatistá a s ruksakmi pre mňa aj o dosť náročnejšia. Po vyše 3 hodinách (7,5 km) sme dorazili do kempu, rýchlo postavili stan a snažili sa pri tom čo najmenej zmoknúť a mrznúť. Potom nám už neostávalo nič iné ako len počkať na Ivana a dúfať, že to stihne. Ivan všetko stihol, dokonca aj s plným ruksakom za nami stihol rýchlo dobehnúť. Cestou stretol zaujímavé tvory, ktoré sa s večerom začali vynárať.
Na ďalší deň sa vyjasnilo, nepršalo a my sme mali perfektné podmienky na túru.
Museli sme však stan zbaliť a nechať ruksaky pri strážcovi parku, pretože kempovanie je povolené len na jednu noc. Následne sme vyrazili smerom k Valle Francés. Približne dve hodiny sme išli k prvej výhliadke, kde sme si oddýchli a sledovali ľadovec Francés ako sa sem tam zosúvajú menšie lavíny. Potom sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Kedže sme však dnes potrebovali stihnúť poslednú loď naspäť, nemali sme dostatok času ísť až do konca. Ja som to skoro zabalila a Ivan si išiel ešte rýchlo vybehnúť aspoň časť úseku.
Ďalej sa nedostal, musel sa vrátiť, aby sme stihli katamaran naspäť. Taktiež si však neužil vytúžený pohľad, pretože sa musel vrátiť za nami, aby sme to stihli. Bude mu musieť niečo ostať do ďalšej návštevy.
Pri čakaní na loď som si všimla jednu skupinu, ktorá si Valle Francés dala ako jednodňový trek, ráno prišli a večer ešte stihli odísť. Oficiálne podľa mapky je odhadovaný čas celkovo 5,5 hodiny (12,5 km) k poslednej výhliadke. Nie som si istá, ako to stihli, ale čo by sa podľa mňa určite dalo zvládnuť, je zakempiť v prvom kempe, hneď pri Paine Grande, na ďalší deň ráno ísť a vrátiť sa večer naspať a ďalší deň ešte vyraziť k ľadovcu Grey (11 km, približne 3,5 hodiny).]]
Lokálni obyvatelia jazera.
Posledné pohľady z katamaranu.
Naozaj posledné zbohom Národnemu Parku Torres del Paine a našej foto-story z neho. Zbohom…alebo skôr dovidenia 🙂
Praktické informácie:
Katamarán na Lago Pehoé (Hielos Patagonicos), od októbra do apríla premáva nasledovne:
– od októbra len raz denne o 12:00 z Pudeto a o 12:30 z Lodge Payne Grande,
– od prvej polky novembra je pridaný odchod o 18:00 a návrat o 18:30, – od 16. novembra do 15. marca je aj ranný spoj o 9:30 a odchod 10:00,- od druhej polky marca je zrušený ranný spoj a v apríli je opäť len obedňajší spoj.
Jednosmerný lístok bol minulú sezónu 15 000 clp (okolo 20 eur) a obojsmerný 24 000 clp (okolo 32 eur). Ďalších 5 000 clp za ruksaky si od nás nikto nepýtal. Lístky sa kupujú v kaviarni pri jazere. Nepremávajú 25. decembra a 1. januára. Odchod lode môže byť odložený alebo zrušený kvôli zlému počasiu.
No Comments