19 júna Buenos Aires
O Buenos Aires sa mi píše zatiaľ najťažšie. Prečo? Zistíte o chvíľu sami. 🙂
Strávili sme tu týždeň u rodiny nášho couchsurfera Matiasa, ktorého sme spoznali ešte doma pred cestou, a mali sme tak perfektnú šancu pochopiť argentínsku kultúru a ich spôsob života. Každý deň sme boli v inej časti mesta, ktorá bola niečim výnimočná a fascinujúca. Dlhé hodiny sme sa prechádzali sem a tam, s mapu v ruke, niekedy len tak, a častokrát som nútila Ivana odfotiť nejakú budovu, ktorá ma nadchla svojou architektúrou. Viete, niežeby Južná Amerika nebola krásna ale predsa len človeka poteší poprechádzať sa juhoamerickým Parížom. Bolo takmer nemožné si toto mesto nezamilovať.
Prvý deň sa nám veľmi ochotne povenovala Klaudia s deťmi a previedla nás historickou časťou “La Boca“, ktorá sa nachádza pri starom prístave. Bola postavená talianskymi imigrantami a jej hlavnou atrakciou je pestrofarebná pešia zóna plná umelcov.
San Telmo
Po časti La Boca sme sa presunuli do San Telma, štvrťou preslávenou tangom. Nájdete tu viacero miest, kde tanečníci predvádzajú tango, či už na ulici alebo ako súčasť programu v mnohých kaviarniach a reštauráciách. My sme sa zastavili nahliadnuť na námestí “Plaza Dorrego“. Hneď vedľa sa nachádza aj blší trh s rôznymi starožitnosťami.
“Paseo de la Historieta” (Promenáda komiksových príbehov) vznikla v roku 2012 po veľkom úspechu prvej sochy – “Mafaldy” (komiks o malom dievčatku, ktoré je znepokojené situáciou vo svete a vzdoruje svetu dospelých). Následne pridali 9 ďalších sôch, ktoré vzdávajú poctu lokálnym humoristom a sprevádzajú ľudí rôznymi argentínskymi komiksovými postavami. Mňa zaujal “Isidoro Cañones“, lokálny playboy – bohatý a nezodpovedný, z dobrej rodiny, veselý a neuveriteľne charizmatický. Miluje nočný život, žiť v danom okamihu a cestovať. Niet divu, že som mu na prvý pohľad podľahla.
“Don Fulgencio” predstavuje vnútorné dieťa, ktoré sa skrýva v každom dospelákovi. Reprezentuje starého dobráka, nevinného, ktorý odmieta vyrásť, alebo tiež muža, ktorý nikdy nemal detstvo, pretože sa vždy hnal za kariérou.
A ako posledné “Chicas de Divito” zobrazujúce stereotyp žien a módy z 50. a 60. rokov v Argentíne. Zmyselné, s plnými krivkami, tenučkým pásom a prekrásne.
Po San Telme sme sa prešli do centra mesta, ktoré je označované ako “microcentro”, kde sa nachádza väčšina historických budov.
El Ateneo – kníhkupectvo v priestoroch starého divadla, nám jednoznačne učarovalo. Britský The Guardian ho označil ako druhé najkrajšie kníhkupectvo na svete.
Nakukli sme aj do nákupného centra “Galerías Pacífico” známeho krásnou freskou.
Jedného dňa sme neodolali a navštívili sme najstaršiu kaviareň v meste – “Café Tortoni“, ktorú obľubovali viacerí umelci, vrátane spisovateľov Jorge Luis Borges, Luigi Pirandello, Federico García Lorca aj Julio Cortázar. Večer tu bývajú aj predstavenia tanga.
Popri nekonečnom prechádzaní sa mestom mi učaroval “Palacio Español” (Španielsky palác), ktorého stropná mozaika mi pripomenula Alfonsa Muchu. Zatiaľ som sa nedopátrala, kto bol naozaj autorom.
V prvý večer sme sa prešli k rieke a vychutnali si západ slnka s výhľadom na modernú finančnú štvrť a most “Puente da la Mujer” (Most Ženy).
Báli ste sa, že je to všetko z Buenos Aires? Ale kdeže, ešte máme jeden pripravený, veď sme ešte nevideli preslávený cintorín La Recoleta, prekrásne parky a kopu ďalších zaujímavých miest. Dúfam, že sa vidíme opäť čoskoro, priatelia. 🙂 (Ivanova poznámka – ak nebudeme leniví prekladať články, tak áno 🙂 )
No Comments